Všetky postavy a teritóriá sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť postáv so skutočnými osobami alebo teritórií so skutočnými krajinami je náhodná.
Po Mykolajevskom návrší prechádzala čierna limuzína s tmavými oknami. Práve odbočovala smerom k chrámu Svätej Márie, keď náhle vybuchla vo vzduchu a začala horieť. Nikto z osádky nemal možnosť zachrániť sa. Atentát na politika Tarasa Čornokoňa bol bezchybný.
Medzi telepatmi sa už dlhší čas povrávalo, že Čornokôň je závislý na drogách. Vystupoval proti Jurenkovi, obviňoval opozíciu zo všetkého možného aj nemožného a podporoval koaličného lídra Mordovyča. Vyzeralo to tak, že prezident Tma mal Čornokoňa úplne v hrsti. Jeho poslušnosť si s najväčšou pravdepodobnosťou vynútil vyhrážajúc sa mučením či dokonca smrťou. Oligarchovia Východu mali jediný cieľ: totálnu likvidáciu opozície. To bola prvoradá úloha Superkrajinskej Informačnej Služby a prezidentskej administratívy. Predtým sa ešte SIS snažila maximálne zdiskreditovať opozíciu. Ak sa diskreditácia nevydarila, tak aj v tom prípade splnila prvoradú úlohu. Za každú cenu. Do poslednej bodky. Totálna likvidácia.
Preto sa väčšina telepatov stiahla za hranice Superkrajiny. Všetkých telepatov, teda aj tých, čo nemali superkrajinský pôvod, odsúdili na trest smrti. Jurko Všadechodyč našiel útočisko v Baltsku, Taras Dumytriaško v Jadransku, Mykola Slabčyk kdesi v Javorsku a Ivan Valibuk v Seversku. Saško Vlastenec, Andrij Ostrovravyč a Volodymyr Jabloňko prešli do ilegality. Každý z nich bol obdarovaný výnimočným talentom predvídať v hrubých črtách budúcnosť a, samozrejme, aj čítať cudzie myšlienky. Okrem toho sa telepati vďaka novému, levitačnému výťahu mohli veľmi rýchlo premiestňovať z miesta na miesto. To bol dôvod, prečo boli telepati najväčšou hrozbou pre postzväzových východných oligarchov.
Taras vlastnil posledný model vily uprostred Jadranských Álp. Bola to konštrukcia z hliníka a skla postavená v tvare šošovky dvanásť metrov nad zemou. Vzdialenosť medzi konštrukciou a zemou určil najstarší telepat z Tibetska. Podľa jeho výpočtov pôsobilo na telepatov práve v tejto vzdialenosti nad zemou biopole, ktoré ich povzbudzovalo k optimistickej nálade. Rovnako dôležitá bola aj skutočnosť, že boli bližšie k slnečným lúčom. Tie boli pre nich životne dôležité. Akákoľvek neprirodzená tma bola pre telepatov jednoducho zničujúca.
Vila bola postavená v neohi-tech štýle s využitím posledných technológií. Každá vec v dome mala svoju prvotnú funkciu. Najdôležitejší bol levitačný výťah, ktorý vedela skonštruovať iba jediná firma na svete, potom nasledovala miestnosť určená na telepatiu, za ňou miestnosť určená na relaxáciu, ďalej obývacia izba s ohromným televízorom a počítačom zároveň, moderná, plne automatická kuchyňa, kúpeľňa s toaletou a nakoniec izba so šatstvom a ďalšími vecami každodennej potreby, ktorá slúžila namiesto vstavanej skrine.
Taras odpočíval v relaxačnej izbe. Bola to dôležitá časť dňa, pretože každý telepat musel byť v dobrej psychickej kondícii.
„Blíži sa k nám vrtuľník so špeciálnou jednotkou prezidenta Tmy. Hlavné údaje: počet vojakov: šesť plus jeden pilot. Bojaschopných: sedem, ak rátame možnosť, že pilot môže použiť zbrane vrtuľníka. Naša možnosť obrany: a) pokúsiť sa zlikvidovať pilota, b) pokúsiť sa zlikvidovať všetkých vojakov, c) zničiť vrtuľník, a tak ich všetkých poslať bez problémov do ..., oznámil televízor zobrazujúc na obrazovke maličký vrtuľník.
„Prosím ťa, vyjadruj sa slušne a bez zbytočných emócií," upozornil Taras počítač. Vstal z postele a v kúpeľni si opláchol tvár studenou vodou. Únava, ktorú cítil ešte pred chvíľou, úplne zmizla.
„Spôsob obrany: zničiť vrtuľník nad neobývaným priestorom," vydal rozkaz Taras.
„A zároveň poslať minilietadlo so samopalom do Superkrajiny a znova začať paľbu na prezidenta Tmu," dodal.
Vedel, že šanca zlikvidovať Tmu je minimálna, ale považoval za správne, aby prezident, ktorého nenávidí väčšina národa, pocítil, čo znamená byť ustavične v ohrození života. Pretože v skutočnosti to bola viac psychologická ako skutočná vojna, pri ktorej sa používajú najmodernejšie zbrane.
Oligarchia Východu bola schopná akejkoľvek špinavosti len preto, aby mohla zničiť priaznivca opozície. Vlastnila archív, v ktorom boli podrobné údaje o každom nepriateľovi oligarchie, aby sa naň našiel aspoň jeden zlozvyk, neresť či vášeň. Tieto informácie sa dali použiť na odstránenie alebo aspoň diskreditáciu konkrétnej osoby. Napríklad, ak bol niekto z opozície milovníkom žien, oligarchovia mu podhodili exkluzívnu prostitútku, ktorú predtým tajne nainfikovali vírusom HIV. Alebo ak si niekto rad vypil, tak ho chytili, naliali doň množstvo alkoholu a hodili ho do bazéna, rieky alebo priehrady. Potom stačilo oznámiť, že dotyčný sa utopil pre vlastnú nedbanlivosť zapríčinenú jeho skrytým alkoholizmom. Prípadne ak mal niekto z opozície rád rýchlu jazdu, a tu sa Taras musí priznať, že takúto skúsenosť už zažil niekoľkokrát na vlastnej koži, tak mu do cesty neočakávane vošiel nákladiak, ktorému náhle a kdesi na odľahlom mieste zdochol motor, takže jednoducho ostal stáť uprostred cesty. Sám od seba, celkom náhodne.
„To nič, lietadielko zlikviduje dvoch, troch členov ochranky a zničí aspoň jednu limuzínu z rozsiahlej zbierky áut terorizujúceho prezidenta," pomyslel si nahlas Taras.
„Máš úplnú pravdu, Taras. Netreba poľavovať v boji. Jedného dňa zvíťazíme a získame dlho očakávanú slobodu," odpovedal mu nahlas televízor, na ktorého obrazovke náhle vybuchol vrtuľník.
„Išli do ..., povedal televízor tak ticho, že ho Taras nemohol počuť.
„Ďakujem ti," odpovedal na predchádzajúcu vetu Taras, „Vždy si ma vedel podporiť. Nikdy ti to nezabudnem, môj drahý priateľ."
Taras po chvíli zamyslenia odišiel do kuchyne, aby sa napil pomarančového džúsu a spomenul si, že práve dnes je v jeho dome stretnutie telepatov.
„Mám na príjme telepata Alexandra Vlastenca, chce sa s tebou rozprávať. Mám prijať hovor a zapnúť videotelefón?" opýtal sa televízor-počítač.
„Samozrejme," odpovedal majiteľ vily a odišiel do obývačky, aby mohol vidieť obrazovku, na ktorej sa práve objavila povedomá tvar.
„Dobrý deň, brat Taras. Mám pre teba jednu dôležitú informáciu. Mohol by som prísť už teraz? Chcel by som sa s tebou porozprávať skôr, ako sa začne stretnutie."
„Dobre, môžeš prísť už teraz, brat Alexander. Čakám ťa."
O tri minúty z levitačného výťahu vystúpil telepat Vlastenec a podal Tarasovi ruku. Ten najprv ponúkol Alexandrovi džús, potom si sadli do oranžových kožených kresiel a začali sa rozprávať.
„Ako už vieš, práve som sa vrátil zo Superkrajiny. Situácia je tam napätá ešte viac, ako keď som tam bol naposledy. Národ je buď rozčarovaný, alebo celkom nespokojný s ekonomickou a politickou situáciou v krajine. V každom prípade, ľudia sú pripravení na boj s oligarchiou. Myslím si, že situáciu je potrebné využiť a pomôcť Jurenkovi, aby sa stal lídrom opozície. Neskôr, ak by ho národ prijal, by mohol kandidovať za nového prezidenta" začal Vlastenec.
„V podstate proti takémuto návrhu nie som. Jurenko je nádejný kandidát, lebo má všetky predpoklady na to, aby zjednotil opozíciu a stal sa jej lídrom," súhlasil s Vlastencom Taras.
„Len, ako to už býva, máme jeden závažný problém. Tma a Mordovyč si objednali únos staršieho syna Jurenka - Juraja. Rátajú s tým, že ak sa im podarí držať v zajatí jeho syna, Jurenko sa odmietne postaviť na čelo opozície. Dokonca už viem, kto a kedy má únos uskutočniť. Túto úlohu dostal plukovník Kostlivec-Smrtihlav zo SIS, pravá ruka prezidenta Tmy.
„Kostlivec-Smrtihlav? Najhorší zloduch a najväčší vrah v Superkrajine chce stále rozhodovať na politickej scéne? A ja som si zbožne myslel, že je už dávno kdesi Kolumbsku a v tichosti si šnupe kokaín. Dokonca aj potom, čo ho uvoľnili z pozície námestníka ministra vnútra, má ambície vládnuť zo zákulisia?" poznamenal Taras.
„Presne tak. Únos si naplánoval dvanásteho augusta, keď mladý Jurenko pôjde na letisko. V ten deň odchádza so svojím dievčaťom na dovolenku do Južanska," dodal Vlastenec.
„Je mi to jasné. Takže navrhujem toto: tri dni pred únosom zlikvidovať Kostlivca-Smrtihlava. Považujem za zbytočné rozprávať sa s ním a niečo mu vysvetľovať. Je to absolútny cynik. Vidí iba svoje záujmy: špinavé peniaze a krvavú politickú kariéru. Čo sa týka Juraja Jurenka a jeho priateľky, poprosím vás, aby ste ich priviezli ku mne, a to ihneď po likvidácií Kostlivca-Smrtihlava," navrhol Taras.
„Rozumiem, brat Taras. Bohužiaľ, mám ešte jednu správu, ktorú som sa dozvedel, keď som bol v Superkrajine."
„Hovorte."
„Prezident Tma chce otráviť speváčku Uľanu. Veľmi sa obáva jej popularity. Mládež pod jej vplyvom rozpráva stále viac a viac superkrajinsým jazykom."
„V poriadku. O tomto sa porozprávame na stretnutí s ostatnými telepatmi. Ja som sa ťa zase chcel opýtať, či nevieš niečo o Tarasovi Čornokoňovi? Počul som, že je vraj závislý na drogách!"
„Nevedel som ho nájsť. Povráva sa, že Tma ho drží pod zámkom v nejakom starom byte v jednej z najchudobnejších štvrtí Oligarchopolisu. Objavuje sa iba raz za týždeň na programe štátnej televízie, v ktorom odporne nadáva na opozíciu. Potom sa nadobro vytratí a celý týždeň sa o ňom znovu nič nevie."
„Musím ho objaviť a osobne sa s ním porozprávať. Potrebujem sa za každú cenu dozvedieť, čo sa s ním stalo. Musím zistiť či sa z neho stal naozajstný narkoman, ktorému úplne vygumovali mozog, alebo sa mu vyhrážajú smrťou, a on preto verejne klame. V prvom prípade je z neho živá mŕtvola a celá záležitosť je pre nás uzavretá. V druhom prípade sa mu dá ešte pomôcť. Preto ho musíme nájsť, ak už nie je príliš neskoro a on nie je morálne a psychicky zlomený..." |
